Figa je veľmi stará usadlosť, ktorú už v 11. storočí založila rodina Fügeiovcov (Figeiovcov), po ktorej bola pomenovaná. Historické záznamy boli často prekladané do maďarčiny ako Fügei, Alsó Füge, ale i do latinčiny ako Fyghe, Felseo. Rodina Figeiovcov dostala toto územie ako odmenu za svoje služby od kráľa Štefana I. a tieto práva sa dedili z pokolenia na pokolenie. Figei bol pravdepodobne hradský jobagión, teda človek, ktorý za udelené majetky vykonáva vojenskú a strážnu službu. V 13. storočí sa jobagióni stali jadrom novovzniknutej uhorskej šľachty – zemanmi. Podľa dochovanej listiny z roku 1247 celé územie Valickej doliny a teda aj obec Figa v 11. – 13. stor. patrilo ku kráľovskému hradu Gemer. V roku 1244 sa rodina Figeiovcov natoľko rozrástla, že vznikla Horná (maď. Felső Füge) a Dolná Figa (maď. Alsó Füge), ktorá neskôr zanikla. Jej potomkovia zakladali ďalšie nové dediny aj v blízkom okolí obce.

V minulosti bol tento kraj miestom migračných presunov, tureckých nájazdov, zmietaný zmenami v politicko-spoločenskej situácii, čo sa prejavilo nielen prísunom nových jazykových prvkov do reči ľudí, ale aj v pomenúvaní svojho okolia. 

Pôvod terénnych názvov (tzv. toponým) možno hľadať v historických listinách, mapách a aj v pamäti obyvateľov, i keď tieto informácie sú značne mytologizované. Ďalším zdrojom výskumu by mohla byť kronika obce, ktorá sa však stratila už v roku 1967. Posledná urbárska mapa, ktorá v sebe zahŕňa pôvodné pomenovania terénu sa zachovala z roku 1877 (Okresná geodézia, Rimavská Sobota). V porovnaní s najnovšou mapou z roku 1964 došlo k obrovskej minimalizácii toponým.